Koordinačné schopnosti tvoria dôležitý predpoklad motorickej výkonnosti človeka. Úroveň koordinačných pohybových schopností je podmienená kvalitou analyzátorov ako aj centrálneho nervového systému a svalového systému.
Tieto schopnosti majú zastúpenie vo všetkých pohybových činnostiach a podieľajú sa na ich riadení a regulácii.
Sú významnou súčasťou pohybovej činnosti a ovplyvňujú motorickú zručnosť detí a mládeže.
Aký význam má rozvoj koordinačných schopností
- ovplyvňujú tempo a presnosť osvojenia si techniky
- stabilizujú techniku a následne umožňujú väčšiu variabilitu riadenia pohybov
- slúžia na zosúladenie jednotlivých častí pohybu v jeden celok pri riešení konkrétnej pohybovej úlohy,
- umožňujú uskutočniť koordinačne zložité pohyby
Aké sú najzákladnejšie koordinačné schopnosti?
- reakčná schopnosť
- rovnováhová schopnosť
- rytmická schopnosť
- priestorovo– orientačná schopnosť
- kinesteticko-diferenciačná schopnosť
Celkový počet koordinačných schopností kolíše od základných až po 80 čiastkových ahybridných koordinačných schopností.
Umožňujú rýchle a dokonale zvládnuť športovú technikua jej ďalšie zdokonaľovanie.
Optimálne predpoklady na rozvoj koordinačných schopností sú od 5 do 16 – 17 rokov
Koordinačné schopnosti však možno rozvíjať aj v dospelom veku. Na rozvoj koordinačných schopnosti sa využívajú koordinačné cvičenia, ktoré sa vyznačujú značnou koordinačnou zložitosťou
Príklady cvikov k jednotlivým koordinačným schopnostiam
- Priestorovo– orientačná schopnosť
a. Štvorice majú jednu loptu a poklusom sa pohybujú vo vymedzenom priestore. Jeden z nich je ako „nosič“ lopty (vedie ju nohou, alebo dribluje), ostatní sú označení číslami. Na povel (vyvolanie čísla 1 - 3) sa „nosič“ musí zorientovať a prihrať si loptu s vyvolaným číslom
b. Piati hráči sú rozostavení na značkách vo vymedzenom priestore a majú pridelené čísla. Šiesty hráč stojí na štartovej čiare 2-3 m od hracej plochy a na povel vybieha k číslu 1, od neho k dvojke, trojke až po päťku a späť na východiskovú pozíciu. Meria sa čas, potrebný na prebehnutie v určenom priestore
2. Rytmická schopnosť
a. Šporotvec preskakuje znožmo švihadlo 20 sekúnd v individuálne zvolenom rytme. Tréner počíta počet preskokov. Pri opakovanom pokuse sa usiluje vykonať rovnaký počet preskokov so snahou dodržať rovnaké tempo, aby sa čo najviac priblížiť času ako pri prvom pokuse (20 s). Examinátor zmeria trvanie druhého pokusu na stopkách. Výsledkom testu je rozdiel medzi trvaním druhého pokusu a časovým limitom 20 s.
b. Športovci voľne behajú v telocvični (vpred, vzad, bokom). Na zapísknutie určený športovec začne vykonávať dohodnutú pohybovú činnosť (zakopávanie, predkopávanie, poskoky na jednej nohe, odrazy znožmo a pod.) na mieste, ostatní športovci sa musia prispôsobiť a vykonávať rovnaké cvičenia na mieste a v rovnakom rytme.
3. Kinesteticko-diferenciačná schopnosť
b. V stoji na jednej nohe vykonávať viac obratov (180°- 360°) za sebou
5. Reakčná schopnosť
a. Športovec drží loptu v predpažení a na vlastný podnet ju pustí. Snaží sa ju zachytiť ešte pred dopadom na zem.
Alternatívy:
1a) pri tom istom cviční žiak po pustení lopty vykonáva ďalšiu činnosť (tlesknutie v predpažení, v zapažení, dve tlesknutia za sebou)
b. Dvojica športovcov sedí a každý má pred sebou tenisovú loptičku vo vzdialenosti 2 -3 m. Na dohodnutý povel (môžu byť dávané rôzne povely) športovci vybiehajú vpred (vzad) k svojej loptičke.
Alternatívy:
1b športovci môžu súťažiť len o jenu loptu, kto sa jej zmocní skôr
2b) vyspelejší športovci vybiehajú oproti sebe (každý vpravo od lopty) a snažia sa ju získať
